Úzkosť alebo úzkostná porucha? Ako ich rozoznať a kedy vyhľadať pomoc

O úzkosti sa dnes hovorí čoraz viac a mnohí ľudia s ňou majú osobnú skúsenosť. Pocit napätia, obáv či strachu je pritom prirodzenou reakciou na záťaž a nemusí hneď znamenať úzkostnú poruchu. Ako však rozoznať bežnú úzkosť od stavu, ktorý už ovplyvňuje každodenný život a môže vyžadovať odbornú pomoc?

Úzkosť je prirodzenou reakciou na stres, neistotu či náročné životné situácie. Ak však pretrváva, opakuje sa bez zjavnej príčiny alebo výrazne zasahuje do každodenného života, môže ísť o úzkostnú poruchu. Ako sa úzkosť prejavuje, kde sa končí bežná reakcia a začína problém, ktorý si vyžaduje odbornú pomoc? Pozrite sa na najčastejšie príznaky, úzkostné stavy aj možnosti, ako ich riešiť.

V článku sa dozviete:

• Čo je úzkosť a prečo ju pociťujeme?
• Ako sa prejavuje úzkosť? Fyzické aj psychické príznaky
• Ako rozoznať úzkosť od úzkostnej poruchy?
• Aké typy úzkostných porúch poznáme?
• Záchvat úzkosti: Ako prebieha a čo robiť
• Ako sa lieči úzkostná porucha?
• Kedy vyhľadať pomoc odborníka?
• Odpovede na najčastejšie otázky
• Psychologická pomoc pre poistencov VšZP

Čo je úzkosť a prečo ju pociťujeme?

Úzkosť je prirodzená reakcia organizmu na situácie, ktoré vnímame ako ohrozujúce, neisté alebo náročné. Môže sa objaviť napríklad pred dôležitou skúškou, pracovným pohovorom, pri zdravotných obavách alebo v stresujúcom období. Jej úlohou je upozorniť nás na možné nebezpečenstvo a pripraviť telo aj myseľ na jeho zvládnutie.

Ako uvádza Svetová zdravotnícka organizácia, občasný pocit úzkosti je bežnou súčasťou života. Problém môže nastať vtedy, keď sú strach a obavy príliš intenzívne, ťažko sa kontrolujú, pretrvávajú dlhší čas alebo začnú zasahovať do každodenného fungovania.

Úzkosť preto sama osebe nemusí znamenať ochorenie. Dôležité je všímať si najmä jej intenzitu, trvanie a vplyv na bežný život. Práve tieto okolnosti pomáhajú rozlíšiť prirodzenú reakciu na záťaž od úzkostnej poruchy.

Ako sa prejavuje úzkosť? Fyzické aj psychické príznaky

Úzkosť sa nemusí prejavovať len pocitom strachu. Môže ovplyvniť psychiku, telo aj správanie, pričom u každého človeka môže prebiehať trochu inak. Medzi typické prejavy úzkostných porúch zaraďujeme napríklad nadmerné obavy, napätie, podráždenosť, problémy so sústredením či spánkom, ale aj búšenie srdca, potenie, tras alebo nevoľnosť.

Psychické prejavy úzkosti:

• časté alebo intenzívne obavy,
• strach alebo pocit, že sa stane niečo zlé,
• vnútorný nepokoj a napätie,
• podráždenosť,
• problémy so sústredením,
• ťažkosti s uvoľnením,
• problémy so spánkom.

Telesné príznaky úzkosti:

• zrýchlený tep alebo búšenie srdca,
• zrýchlené dýchanie či pocit nedostatku vzduchu,
• potenie,
• tras alebo chvenie,
• závraty,
• svalové napätie,
• bolesti hlavy,
• nevoľnosť či iné tráviace ťažkosti,
• tlak alebo bolesť na hrudi.

Úzkosť môže zároveň ovplyvniť aj správanie. Človek sa môže začať vyhýbať situáciám, ktoré v ňom vyvolávajú obavy, alebo postupne obmedzovať aktivity, ktoré predtým zvládal bez problémov.

Samotný výskyt niektorého z týchto príznakov však ešte neznamená, že ide o úzkostnú poruchu. Niektoré z nich totiž môžu súvisieť s inými zdravotnými problémami. Pri nových, výrazných alebo pretrvávajúcich ťažkostiach sa preto poraďte s lekárom.

Ako rozoznať úzkosť od úzkostnej poruchy?

Pri rozlišovaní bežnej úzkosti od úzkostnej poruchy je dôležité sledovať najmä intenzitu, trvanie a vplyv ťažkostí na každodenný život. Rozlíšenie úzkosti a úzkostnej poruchy však nie je vždy jednoduché a samotné príznaky nemusia stačiť na určenie konkrétneho problému alebo typu úzkosti.

Bežná úzkosť má zvyčajne konkrétny spúšťač a po zvládnutí náročnej situácie ustúpi. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že pri úzkostnej poruche môžu byť strach a obavy intenzívne a nadmerné, ťažko sa kontrolujú a výrazne zasahujú do bežného života.

V praxi sa to môže prejaviť napríklad tým, že človek začne obmedzovať bežné aktivity, vyhýbať sa určitým situáciám alebo má problém fungovať v práci, škole či vo vzťahoch. Úzkosť môže ovplyvniť aj spánok, sústredenie a schopnosť oddychovať.

Aké typy úzkostných porúch poznáme?

Úzkostné poruchy nemajú vždy rovnakú podobu. Líšia sa najmä tým, čo úzkosť vyvoláva, ako sa prejavuje a v akých situáciách sa objavuje. Medzi najčastejšie patria:

• Generalizovaná úzkostná porucha – charakterizujú ju nadmerné a ťažko kontrolovateľné obavy z rôznych oblastí života, napríklad zdravia, práce, financií či rodiny. Úzkosť nemusí súvisieť s jednou konkrétnou situáciou a môže pretrvávať dlhodobo.

• Panická porucha – prejavuje sa opakovanými panickými záchvatmi, pri ktorých sa náhle objaví intenzívny strach alebo silná úzkosť. Človek môže mať aj výrazné telesné príznaky, napríklad búšenie srdca, závraty či pocit nedostatku vzduchu.

• Sociálna úzkostná porucha – súvisí so silným a pretrvávajúcim strachom zo situácií, v ktorých môže byť človek sledovaný, hodnotený alebo posudzovaný inými. Môže preto viesť k vyhýbaniu sa rôznym spoločenským alebo pracovným situáciám.

• Fóbie – pri fóbiách sa výrazný strach viaže na konkrétny objekt alebo situáciu, napríklad výšku, lietanie, zvieratá či injekcie. Človek sa obávanému podnetu často snaží vyhýbať. Strach môže byť neprimerane silný a môže obmedzovať bežné fungovanie.

Jednotlivé úzkostné poruchy sa môžu navzájom prekrývať a u jedného človeka sa môže vyskytovať viac než len jeden typ.

Záchvat úzkosti: Ako prebieha a čo robiť

Záchvat úzkosti sa môže prejaviť náhlym zosilnením strachu, napätia alebo obáv, ktoré sprevádzajú aj telesné príznaky, napríklad zrýchlený tep, tras, potenie, nevoľnosť, závraty či zrýchlené dýchanie.

Ak úzkosť dosiahne veľmi vysokú intenzitu v priebehu niekoľkých minút a pridá sa napríklad pocit nedostatku vzduchu, tlak na hrudi, strach zo straty kontroly alebo vážneho ohrozenia, môže ísť o panický záchvat (panický atak).

Čo robiť počas panického záchvatu?

Pomôcť môže snaha znížiť napätie a nepridávať k nepríjemným pocitom ďalší strach. Človek môže skúsiť:

• spomaliť dýchanie a sústrediť sa na pokojný, pravidelný výdych,
• zamerať pozornosť na okolie – napríklad pomenovať veci, ktoré vidí, počuje alebo cíti,
• pripomenúť si, že nepríjemné pocity sú súčasťou úzkostnej reakcie a postupne odznejú,
• ak je to možné, neutekať zo situácie len preto, aby úzkosť okamžite ustúpila, pretože opakované vyhýbanie sa situáciám môže úzkosť dlhodobo posilniť.

Ak sa panické záchvaty opakujú, sú veľmi intenzívne alebo vedú k vyhýbaniu sa bežným aktivitám, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.

Ako sa lieči úzkostná porucha?

Liečba úzkostnej poruchy závisí od typu a závažnosti príznakov. Najčastejšie sa využíva psychoterapia, liečba liekmi alebo ich kombinácia. Cieľom je zmierniť príznaky úzkosti, zlepšiť každodenné fungovanie a pomôcť človeku zvládať stresujúce situácie.

Dôležitou súčasťou liečby je kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), ktorá pomáha pracovať s úzkostnými myšlienkami, správaním a vyhýbaním sa situáciám, ktoré vyvolávajú strach. Pri niektorých poruchách sa využíva aj postupné vystavovanie sa týmto situáciám.

Pri výraznejších alebo dlhodobých ťažkostiach môže lekár odporučiť aj lieky, napríklad antidepresíva zo skupiny SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu). O vhodnej liečbe rozhoduje lekár podľa konkrétnej situácie.

Kedy vyhľadať pomoc odborníka?

Nie každá úzkosť si vyžaduje odbornú pomoc. Ak sa však vracia, je čoraz intenzívnejšia alebo začína zasahovať do každodenného života, nie je dobré čakať, kým sama ustúpi. Pomoc má zmysel aj vtedy, keď sa človek kvôli úzkosti začne vyhýbať situáciám, ktoré sú pre neho dôležité.

Psychológ alebo psychoterapeut môže pomôcť pochopiť, čo úzkosť spúšťa a prečo sa opakuje. Zároveň môže človeka naučiť pracovať s úzkostnými myšlienkami, telesnými prejavmi aj vyhýbaním sa situáciám, ktoré vyvolávajú strach. Pri výrazných alebo dlhodobých ťažkostiach môže byť vhodná aj konzultácia s psychiatrom, ktorý posúdi ďalšie možnosti liečby.

Odpovede na najčastejšie otázky

●Ako zistím, že mám úzkostnú poruchu?

Samotné príznaky, ktoré pociťujete, ešte nestačia na určenie diagnózy. O úzkostnú poruchu môže ísť vtedy, keď sú úzkosť a obavy dlhodobé alebo intenzívne, ťažko sa kontrolujú a výrazne zasahujú do každodenného života. Diagnózu môže stanoviť len odborník.

●Ako dlho môže trvať úzkosť alebo záchvat úzkosti?

Úzkosť môže trvať krátko, ale aj pretrvávať dlhšie obdobie – závisí to od jej príčiny a konkrétnej situácie. Pri úzkostných poruchách môžu pocity úzkosti pretrvávať aj mesiace. Panický záchvat má zvyčajne kratší priebeh a jeho najintenzívnejšia fáza často trvá niekoľko minút.

●Ako sa môžem zbaviť úzkosti?

Úzkosť sa dá účinne zmierniť, no spôsob zvládania závisí od jej príčiny a závažnosti. Pomôcť môže psychoterapia, ale aj pravidelný pohyb, dostatok spánku a techniky na zvládanie stresu. Pri úzkostných poruchách môže byť súčasťou aj medikamentózna liečba.

●Môže úzkosť vzniknúť aj bez zjavnej príčiny?

Áno. Úzkosť sa niekedy objaví aj vtedy, keď človek nevie identifikovať konkrétny spúšťač. Podieľať sa na nej môžu napríklad dlhodobý stres, životné udalosti, genetické predispozície alebo zmeny vo fungovaní mozgu.

●Môže úzkosť spôsobovať tráviace problémy?

Áno. Úzkosť môže ovplyvniť fungovanie tráviaceho systému a vyvolať napríklad nevoľnosť, bolesti brucha, vracanie alebo hnačku. Pri výrazných alebo dlhodobých tráviacich ťažkostiach je však dôležité vylúčiť aj inú zdravotnú príčinu.

●Môže úzkosť ovplyvniť spánok?

Áno. Úzkostné myšlienky a napätie môžu sťažovať zaspávanie, spôsobovať častejšie prebúdzanie alebo zhoršovať kvalitu spánku. Nedostatok spánku zároveň zvyšuje náchylnosť na stres a úzkosť, čím vzniká začarovaný kruh.

●Môže úzkosť úplne zmiznúť?

Áno, príznaky úzkosti sa u mnohých ľudí výrazne zmiernia alebo úplne ustúpia. Vhodná liečba môže pomôcť znížiť intenzitu úzkosti, zlepšiť každodenné fungovanie a naučiť človeka lepšie zvládať nepríjemné situácie.

Psychologická pomoc pre poistencov VšZP

Ak úzkosť začína ovplyvňovať váš každodenný život alebo sa vracia, správnym krokom môže byť rozhovor so psychológom. Pre poistencov VšZP je dostupný benefit Psychológ+, ktorý ponúka konzultácie so skúsenými psychológmi telefonicky alebo online z pohodlia domova.

Konzultácia trvá 45 minút a pre klientov VšZP je dostupná za zvýhodnenú cenu 34,99 €. Benefit môžete využiť cez mobilnú aplikáciu VšZP alebo ePobočku, pričom počet konzultácií nie je obmedzený.

Psychológ vám môže pomôcť zvládnuť nielen úzkosti, ale aj iné ťažkosti, ako sú stres, vyhorenie, depresívne stavy, pocity samoty, rodinné a vzťahové problémy, ťažkosti v práci, poruchy príjmu potravy, výchovné problémy a iné.

Nezabúdajte, že na svoje ťažkosti nemusíte zostať sami.