Panický atak: Ako ho rozpoznať, čo robiť a ako ho zvládnuť?

Hoci samotný panický atak vo väčšine prípadov nepredstavuje priame ohrozenie života, jeho príznaky netreba podceňovať. Dôležité je vedieť ich rozpoznať, naučiť sa na ne správne reagovať a v prípade opakovaných ťažkostí vyhľadať odbornú pomoc. Včasná diagnostika a vhodná liečba môžu výrazne zlepšiť kvalitu života a znížiť riziko ďalších záchvatov.

V tomto článku sa dozviete, aké sú najčastejšie príznaky panického ataku, ako ho odlíšiť od infarktu, koľko zvyčajne trvá a kedy je odporúčané navštíviť lekára.

Čo je panický atak?

Podľa Americkej psychiatrickej asociácie (APA) je panický atak náhly záchvat intenzívneho strachu alebo úzkosti, ktorý vzniká aj napriek tomu, že človeku nehrozí žiadne bezprostredné nebezpečenstvo. Sprevádzajú ho telesné príznaky, ako sú búšenie srdca, dýchavičnosť, tlak na hrudníku, pocit dusenia, potenie či závraty.

Počas panického ataku sa často objavuje aj intenzívny strach zo straty kontroly, zo „zošalenia“ alebo zo smrti. Podľa APA sa panický atak môže vyskytnúť pri úzkostných poruchách, ale aj v súvislosti s niektorými ďalšími psychickými alebo telesnými ochoreniami. Samotný atak však neznamená, že človek trpí psychickým ochorením.

Čo môže byť spúšťačom?

U niektorých ľudí sa panický atak alebo záchvat úzkosti objaví v konkrétnej situácii, ktorú vnímajú ako stresujúcu alebo ohrozujúcu. Ktoré situácie a príčiny patria medzi najčastejšie?

1. Môže ísť napríklad o pobyt v dave, cestovanie lietadlom alebo verejnou dopravou, pobyt v uzavretých priestoroch, verejné vystupovanie či náročnú životnú udalosť.

 

2. Spúšťačom môže byť aj nadmerná konzumácia kofeínu alebo iných stimulantov, niektoré zdravotné stavy či silné emócie.

 

3. Panický atak sa však môže objaviť aj bez zjavného spúšťača – napríklad doma pri oddychu či sledovaní televízie. Hoci sa môže zdať, že vznikol „len tak“, často súvisí s dlhodobým stresom, psychickým vypätím, únavou alebo citlivosťou nervového systému.

Samotný spúšťač pritom nemusí byť ľahko rozpoznateľný a často ide o kombináciu viacerých faktorov. Ak sa panické ataky opakujú, všímajte si okolnosti, za ktorých vznikajú. S určením príčiny vám môže pomôcť aj odborník, napríklad psychológ alebo psychiater.

Čo ak sa konkrétnu príčinu nepodarí určiť? Dôležitejšie než za každú cenu hľadať spúšťač je naučiť sa rozpoznať prvé varovné príznaky, vedieť na ne vhodne reagovať a v prípade opakovaných atakov vyhľadať odbornú pomoc.

Panický atak: Príznaky, ktoré netreba ignorovať

Príznaky panického ataku sa môžu u jednotlivých ľudí líšiť. Niektorí pociťujú najmä telesné ťažkosti, u iných dominujú psychické prejavy. Charakteristické je, že prichádzajú náhle a vrcholia v priebehu niekoľkých minút.

Telesné príznaky panického ataku:

• búšenie alebo zrýchlený tep srdca,
• bolesť alebo tlak na hrudníku,
• pocit nedostatku vzduchu alebo dusenia,
• zrýchlené dýchanie,
• tras alebo chvenie tela,
• nadmerné potenie,
• závraty alebo pocit na odpadnutie,
• nevoľnosť či nepríjemné pocity v žalúdku,
• mravčenie alebo tŕpnutie rúk, nôh či tváre,
• návaly tepla alebo zimnica.

Tieto telesné prejavy sú dôsledkom aktivácie autonómneho nervového systému a prirodzenej stresovej reakcie organizmu označovanej ako „fight or flight“, teda boj alebo útek. Pri panickom ataku však mozog túto reakciu aktivuje aj vtedy, keď reálne nebezpečenstvo neexistuje.

Psychické príznaky panického ataku:

• intenzívny strach,
• pocit, že človek stráca kontrolu,
• obava zo zošalenia,
• strach zo smrti,
• pocit odpojenia od reality (derealizácia),
• pocit odcudzenia vlastnému telu (depersonalizácia).

Práve kombinácia intenzívnych telesných a psychických príznakov spôsobuje, že si ľudia panický atak často zamieňajú s infarktom, mozgovou príhodou alebo iným život ohrozujúcim stavom. Mnohí preto vyhľadajú akútnu lekársku pomoc.

Čo sa deje v tele počas panického ataku?

Počas panického ataku mozog mylne vyhodnotí situáciu ako nebezpečnú, aj keď človeku v skutočnosti nehrozí žiadne bezprostredné riziko. V dôsledku toho sa vyplavujú stresové hormóny, najmä adrenalín, ktoré spôsobujú zrýchlenie tepu a dýchania, zvýšenie krvného tlaku či napätie svalov.

Zrýchlené dýchanie často vedie k poklesu hladiny oxidu uhličitého v krvi, čo sa môže prejaviť závratmi, mravčením končatín alebo pocitom na odpadnutie. Hoci sú tieto prejavy pocitovo veľmi nepríjemné, vo väčšine prípadov samy osebe nepredstavujú ohrozenie života.

Je panický atak a záchvat úzkosti to isté?

Pojmy panický atak, panický záchvat a záchvat úzkosti sa v bežnej komunikácii často používajú ako synonymá na označenie toho istého stavu – náhleho návalu intenzívneho strachu alebo úzkosti. V odbornej terminológii sa však najčastejšie používa práve pojem panický záchvat (panic attack).

Panický záchvat alebo infarkt? Ako spoznať rozdiel

Jednou z najčastejších otázok ľudí je, ako odlíšiť panický atak od infarktu. Nie je to vždy jednoduché, pretože oba stavy môžu sprevádzať identické príznaky, napríklad bolesť na hrudníku, dýchavičnosť či potenie.

Vo všeobecnosti však platí, že pri panickom ataku sa príznaky objavia veľmi náhle a rýchlo dosiahnu svoje maximum. Často ich sprevádza intenzívny strach, pocit straty kontroly či obava zo smrti.

Pri infarkte býva typická najmä zvieravá alebo tlaková bolesť za hrudnou kosťou, ktorá môže vystreľovať do ľavej ruky, ramena, chrbta, krku alebo sánky. Bolesť často pretrváva, môže sa zhoršovať a nemusí ustúpiť ani v pokoji.

Treba však zdôrazniť, že tieto príznaky sa často prekrývajú – aj preto ľudia volajú záchranku alebo vyhľadajú pohotovosť v oboch prípadoch. Bez lekárskeho vyšetrenia totiž nie je vždy možné spoľahlivo určiť ich príčinu.

Kedy okamžite volať záchrannú zdravotnú službu?

Volajte na číslo 155 alebo 112, ak:

• ide o prvú epizódu silnej bolesti na hrudníku alebo podobných ťažkostí a nie je jasné, čo ich spôsobilo,
• bolesť na hrudníku trvá dlhšie ako niekoľko minút, zhoršuje sa alebo sa opakovane vracia,
• bolesť vystreľuje do ľavej ruky, oboch rúk, chrbta, krku alebo sánky,
• objaví sa strata vedomia alebo porucha vedomia,
• človek má výrazné problémy s dýchaním,
• máte podozrenie na infarkt alebo inú akútnu zdravotnú príhodu.

 

Ak si nie ste istí, vždy je bezpečnejšie vyhľadať lekársku pomoc. Ak sa napokon ukáže, že išlo „len“  o panický atak, neznamená to, že to bolo zbytočné – dôležité je v prvom rade vylúčiť závažné zdravotné príčiny. Na druhej strane, aj panický atak si často vyžaduje pozornosť odborníka.

Ako zvládnuť panický atak?

Hoci sa počas panického ataku môže zdať, že príznaky nikdy neprejdú, vo väčšine prípadov odznejú v priebehu niekoľkých minút. Existuje niekoľko jednoduchých techník, ktoré môžu pomôcť zmierniť intenzitu záchvatu a získať väčší pocit kontroly.

Je dôležité si uvedomiť, že tieto odporúčania nenahrádzajú odbornú liečbu, ale môžu byť účinnou prvou pomocou.

1. Sústreďte sa na pomalé dýchanie

Počas záchvatu ľudia často začnú dýchať rýchlo a plytko. To môže spustiť hyperventiláciu, zhoršiť závraty, mravčenie a pocit nedostatku vzduchu. Pokúste sa preto dýchať pomaly a pravidelne:

• nadýchnite sa nosom na 4 sekundy,
• na chvíľu zadržte dych,
• pomaly vydychujte ústami približne 6 sekúnd.

Nesnažte sa však dýchať čo najhlbšie. Dôležitejšie je spomaliť tempo dýchania.

2. Pripomeňte si, že ide o panický atak

Mnohým ľuďom pomáhajú upokojujúce vety, napríklad: „Cítim sa nepríjemne, ale nie som v ohrození života. Tento stav čoskoro pominie.“ Takéto uvedomenie môže pomôcť prerušiť začarovaný kruh strachu, ktorý príznaky ešte zosilňuje.

3. Vyskúšajte uzemňovaciu techniku 5–4–3–2–1

Ide o jednoduché cvičenie využívané aj v psychoterapii pri úzkostných poruchách. Táto technika pomáha presmerovať pozornosť z nepríjemných telesných pocitov na okolie. Skúste postupne pomenovať:

• 5 vecí, ktoré vidíte,
• 4 veci, ktorých sa môžete dotknúť,
• 3 zvuky, ktoré počujete,
• 2 vône, ktoré cítite,
• 1 chuť, ktorú vnímate.

4. Neutekajte zo situácie, ak je bezpečná

Pri ataku je často prirodzenou reakciou snaha čo najrýchlejšie uniknúť z miesta, kde vznikol. Ak však nehrozí reálne nebezpečenstvo, odporúča sa zostať na mieste a počkať, kým príznaky ustúpia. Mozog sa tak učí, že daná situácia nie je nebezpečná, čo môže znížiť riziko ďalších záchvatov.

5. Po odznení záchvatu doprajte telu oddych

Po panickom ataku mnohí ľudia pociťujú únavu alebo psychické vyčerpanie. Doprajte si preto dostatok tekutín, oddych a vyhnite sa nadmernému príjmu kofeínu či alkoholu. Ak sa panické stavy opakujú, je vhodné objednať sa na vyšetrenie u lekára.

Čo môže byť príčinou panických atakov?

Zaujíma vás, prečo práve vy trpíte nepríjemnými záchvatmi úzkosti? Presná príčina vzniku panických záchvatov nie je úplne objasnená. Predpokladá sa, že ide o kombináciu biologických, psychologických a environmentálnych faktorov. Riziko môžu zvyšovať najmä tieto faktory:

• dlhodobý stres,
• traumatické životné udalosti,
• genetická predispozícia,
• iné úzkostné alebo depresívne poruchy,
• nedostatok spánku,
• nadmerná konzumácia kofeínu,
• užívanie alkoholu alebo psychoaktívnych látok,
• niektoré ochorenia štítnej žľazy či srdca.

Pri opakovaných ťažkostiach je dôležité absolvovať lekárske vyšetrenie, ktoré pomôže vylúčiť iné možné príčiny.

Dá sa panickým atakom predchádzať?

Nie vždy je možné záchvatu úplne zabrániť alebo predchádzať. Zdravý životný štýl však môže pomôcť znížiť riziko jeho výskytu. Odporúča sa dbať na dostatok spánku a odpočinku, pravidelný pohyb, obmedziť nadmerný príjem stimulačných látok, naučiť sa zvládať stres pomocou relaxačných techník a neodkladať riešenie psychických ťažkostí na neskôr.

Aký je rozdiel medzi panickým záchvatom a panickou poruchou?

Podľa Americkej psychiatrickej asociácie (APA) je panický záchvat náhla epizóda intenzívneho strachu alebo silného nepohodlia, ktorá sa môže objaviť aj u ľudí bez duševného ochorenia. Môže byť jednorazový alebo sa vyskytnúť v súvislosti s rôznymi psychickými či zdravotnými stavmi.

Na rozdiel od toho je panická porucha duševné ochorenie charakteristické opakovanými panickými záchvatmi. Typické sú aj pretrvávajúce obavy z ďalšieho záchvatu alebo zmeny správania, ktorými sa človek snaží záchvatom predchádzať – napríklad vyhýbaním sa určitým miestam a situáciám.

Panická porucha patrí medzi pomerne časté úzkostné poruchy. Podľa odborných prehľadov sa jej celoživotná prevalencia pohybuje približne medzi 1,5 až 3,5 % populácie, pričom častejšie postihuje ženy než mužov. Najčastejšie sa prvé príznaky objavujú v období približne medzi 20. až 30. rokom života.

Jednorazový panický záchvat teda automaticky neznamená, že trpíte panickou poruchou. Ak sa však ataky opakujú, vyvolávajú intenzívny strach z ďalšieho výskytu alebo vás nútia meniť každodenné správanie, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. K účinným možnostiam liečby patrí nielen psychoterapia a farmakoterapia, ale aj zmena životného štýlu.

Máte ťažkosti? Využite benefit Psychológ +

Ak vás trápia panické ataky alebo iné psychické ťažkosti, ktoré zhoršujú kvalitu vášho života, je vhodné obrátiť sa na odborníka. Pre našich poistencov je tu benefit Psychológ+, ktorý ponúka online alebo telefonické konzultácie so skúsenými psychológmi z pohodlia domova.

Tento benefit môžu využiť všetci poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne bez rozdielu veku, ktorí nemajú nedoplatky na zdravotnom poistení a majú aktivovaný prístup do mobilnej aplikácie VšZP alebo ePobočky.

Výhody benefitu Psychológ+

• online alebo telefonická konzultácia s psychológom,
• 45-minútová konzultácia za zvýhodnenú cenu,
• rýchly prístup k objednaniu priamo z mobilnej aplikácie VšZP,
• veľká pomoc pre mamičky s deťmi, ale aj pre starších či imobilných ľudí,
• v ponuke sú skoré termíny,
• konzultácie je možné absolvovať v neobmedzenom počte.

 

Viac o výhodách tejto služby a možnostiach, ako ju využiť, sa dozviete na stránke poisťovne.

Záver: Od strachu k pochopeniu

Panický atak dokáže človeka zaskočiť a vyvolať pocit, že stráca kontrolu nad vlastným telom. Pochopenie toho, čo sa počas neho deje a ako správne reagovať, môže pomôcť zmierniť strach a v budúcnosti lepšie zvládať podobné situácie.

Ak sa však panické ataky objavujú opakovane alebo výrazne zasahujú do bežného života, nie je dobré zostať na to sám. Vyhľadanie odbornej podpory v podobe psychologickej pomoci nie je prejavom slabosti, ale zodpovedným krokom k starostlivosti o svoje duševné zdravie.