Prenosný dokument S1

S prenosným dokumentom S1 alebo tiež nárokovým dokladom má poistenec nárok na plnú zdravotnú starostlivosť v štáte poistenia, ako aj v štáte bydliska. Pripravili sme pre vás prehľadný postup, podľa ktorého môžete postupovať v prípade, že máte záujem o vydanie prenosného dokumentu S1. 

Základné informácie
Prenosný dokument S1 vydáva príslušná inštitúcia – zdravotná poisťovňa, v ktorej je dotknutá osoba zdravotne poistená. Dokument vydáva osobe, ktorá má bydlisko v inej krajine. Tento dokument je vydávaný bezplatne (v niektorých štátoch je potrebné hradiť zvýšené poistné, napr. vo Švajčiarsku, preto je potrebné sa informovať o podmienkach vydania vo svojej zdravotnej poisťovni) a na základe tohto dokumentu má poistenec nárok na plnú zdravotnú starostlivosť v členskom štáte poistenia, ako aj v členskom štáte bydliska.

Komu je určený dokument S1
Prenosný dokument S1 je určený pre osoby, ktoré sa nachádzajú v niektorej z týchto situácií:

1. Osoba vykonáva činnosť ako zamestnanec v jednom členskom štáte a jej bydlisko sa nachádza v inom členskom štáte.
2. Osoba vykonáva činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) v jednom členskom štáte a jej bydlisko sa nachádza v inom členskom štáte.
3. Osoba žiadajúca o dôchodok zo systému sociálneho zabezpečenia jedného členského štátu s bydliskom v inom členskom štáte.
4. Osoba poberá dôchodok/ky (akýkoľvek) zo systému sociálneho zabezpečenia jedného členského štátu, prípadne viacerých členských štátov a jej bydlisko sa nachádza v inom členskom štáte.
5. Osoba je nezaopatreným rodinným príslušníkom niektorej z vyššie uvedených osôb a jej bydlisko sa nachádza v rovnakom, alebo inom členskom štáte, ako je štát bydliska osoby, od ktorej si odvodzuje nárok na vecné dávky.

Za členský štát EÚ sa považujú všetky aktuálne členské štáty, zahrňuje sa aj Nórsko, Island, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Veľká Británia.

Čo sa považuje za SZČO a za zamestnanca
Činnosť ako zamestnanec znamená každú činnosť alebo rovnocennú situáciu, ktorá sa za takú považuje na účely právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom takáto činnosť alebo rovnocenná situácia existuje.

Činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba znamená každú činnosť alebo rovnocennú situáciu, ktorá sa za takú považuje na účely právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom takáto činnosť alebo rovnocenná situácia existuje.

Čo sa považuje za nezaopatreného príslušníka
Nezaopatrený rodinný príslušník je každá osoba, ktoré je za takú uznaná, alebo určená právnymi predpismi štátu bydliska.

Napr. ak sa bydlisko osoby nachádza v SR, slovenská zdravotná poisťovňa posudzuje nezaopatrenosť osoby v zmysle zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a  o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov §3 ods.2 písm. d).

Čo sa považuje za bydlisko
Bydlisko znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva a kde sa nachádza zvyčajné centrum jej záujmov – rodinných, sociálnych a finančných. Zdravotné poisťovne majú právo šetriť bydlisko dotknutých osôb napr. vyžiadaním dokladov potvrdzujúcich registráciu pobytu a formu bývania. Žiadajúca osoba by mala vedieť preukázať, ako často sa vracia do štátu bydliska, rodinnú situáciu – v ktorom štáte navštevujú deti školu, v ktorom štáte je zamestnaný/á manžel/manželka a pod. Je potrebné rozlišovať pojmy bydlisko a pobyt.

Čo sa považuje za pobyt
Zatiaľ čo bydlisko má dlhodobý charakter – osoba je v tomto mieste usadená, žije tam, pobyt je naopak charakterizovaný krátkodobosťou, tj. po skončení  dôvodu pobytu v danom štáte, sa osoba vracia naspäť do štátu skutočného bydliska. Prítomnosť v inom členskom štáte z dôvodu štúdia v zahraničí, alebo výkonu činnosti ako zamestnanec/SZČO na základe vyslania – osoba má vystavený PD A1, je považovaná za pobyt. Takéto osoby vo všeobecnosti nemajú nárok na vydanie S1.

Rozhoduje bydlisko pred trvalým pobytom
Trvalý pobyt automaticky neznamená bydlisko. Osoba môže mať bydlisko v inom členskom štáte aj v prípade, ak má trvalý pobyt v SR. Akonáhle si však takáto osoba presunie bydlisko zo SR do iného členského štátu, v prípade, že nie je v SR zamestnaná, nevykonáva SZČO, nepoberá slovenský dôchodok, alebo nie je nezaopatreným rodinným príslušníkom osoby poistenej v SR (zamestnanec/SZČO/dôchodca), podlieha táto osoba právnym predpisom členského štátu bydliska, a to bez ohľadu na fakt, že v SR má táto osoba trvalý pobyt. To znamená, že táto osoba nie je verejne zdravotne poistená v SR. Rozhodujúce je teda bydlisko, nie trvalý pobyt.

Prenosný dokument S1 môže byť vydaný aj vo forme papierového formulára E106, E109, E120, alebo E121, prípadne elektronického SEDu (štruktúrovaný elektronický dokument) S072, tieto dokumenty označujeme tiež ako nárokové doklady. Zdravotná poisťovňa vydávajúca nárokový doklad rozhoduje, ktorú formu nárokového dokladu vystaví.

Ako postupovať

1. Nárokové doklady žiada poistenec prednostne vo svojej zdravotnej poisťovni.
2. Zdravotná poisťovňa obvykle vykoná šetrenie situácie poistenca (zárobková činnosť, bydlisková a  rodinná situácia a pod.),
3. Zdravotná poisťovňa uzná/neuzná nárok poistenca a vystaví/nevystaví niektorý z vyššie uvedených typov nárokových dokladov
4. V prípade, že zdravotná poistovňa vystaví niektorý z vyššie uvedených typov dokladov, tento je následne doručený tzv. inštitúcii v štáte bydliska – zdravotnej poisťovni v štáte bydliska
5. Zdravotná poisťovňa v štáte bydliska prešetrí bydlisko držiteľa nárokového dokladu a doklad zaregistruje, alebo, ak podmienky pre registráciu splnené nie sú, registráciu zamietne.

O dokument žiada poistenec
Zdravotná poisťovňa v štáte bydliska tiež môže, na základe žiadosti dotknutej osoby, požiadať o vydanie nárokového dokladu priamo príslušnú zdravotnú poisťovňu, nepreberá však zodpovednosť za jej kladné a rýchle vybavenie. Zo skúseností vieme, že v drvivej väčšine prípadov je komunikácia medzi žiadajúcou osobou a jeho zdravotnou poisťovňou za účelom vydania nárokového dokladu, nevyhnutná. Zdravotná poisťovňa v štáte bydliska môže byť nápomocná pri získavaní nárokových dokladov, nemôže však suplovať rolu poistenca v celom tomto procese.

Pripravili sme pre vás jednoduchý prehľad – zistite, či máte nárok na vydanie S1 formulára z VšZP.

Ako podať žiadosť o vydanie S1 z VšZP

Ak ste osobou, ktorá spĺňa podmienky na vystavenie S1, teda ste:

• osobou, ktorá vykonáva v činnosť ako zamestnanec/SZČO na území Slovenskej republiky a Vaše bydlisko sa nachádza v inom členskom štáte, alebo
• osobou, ktorá poberá len slovenský dôchodok a Vaše bydlisko sa nachádza v inom členskom štáte, alebo
• osobou, ktorá poberá okrem slovenského dôchodku aj dôchodok z iného členského štátu a Vaše bydlisko sa nachádza v inom členskom štáte, alebo
• osobou, ktorá si podala žiadosť o priznanie dôchodku v Sociálnej poisťovni, alebo
• nezaopatreným rodinným príslušníkom osoby – zamestnanca/SZČO/dôchodcu poisteného vo VšZP a Vaše bydlisko sa nachádza v inom členskom štáte.

Žiadosť môžete podať:

• poštou, kontakty nájdete tu, alebo
• cez formulár Napíšte nám,
• osobne v ktorejkoľvek pobočke VšZP.

Žiadosť by mala obsahovať:

• voľne formulovanú žiadosť o vystavenie S1,
• pracovnú zmluvu, resp. aktuálne potvrdenie od zamestnávateľa s uvedením skutočného miesta výkonu pracovnej činnosti,
• ak ste SZČO, do žiadosti dopíšte skutočné miesto výkonu činnosti,
• potvrdenie o poberaní dôchodku/ov, potvrdenie o podanie žiadosti o dôchodok,
• doklady preukazujúce Vaše bydlisko v inom členskom štáte – doklad o registrovanom pobyte a doklad preukazujúci formu bývania (nájomná zmluva, vlastná nehnuteľnosť, zmluva s ústavom a pod.), prípadne iné doklady, ktoré preukážu Vašu prítomnosť v danom členskom štáte.

Ak budete podávať žiadosť o vystavenie S1 poštou, alebo osobne, nezabudnite uviesť niektorý z kontaktných údajov - mail alebo telefóne číslo.  Uvedené urýchli komunikáciu v prípade nejasností vo Vašej žiadosti.