Nezaopatrení rodinní príslušníci

Pojem nezaopatrený rodinný príslušník je pre osoby s bydliskom na území Slovenskej republiky definovaný v zákone č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o zdravotnom poistení“) §3 ods.2 písm. d).

Týmto pojmom sú označované osoby, ktoré sa v určitom momente nachádzajú v tzv. cezhraničnej situácii vo vzťahu k inému členskému štátu EU, EHP, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva.

Podľa tohto ustanovenia zákona o zdravotnom poistení sa za nezaopatreného rodinného príslušníka považujú tieto osoby:

1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a),
2. manžel alebo manželka, ktorá je poberateľom rodičovského príspevku,
3. manžel alebo manželka, ktorá sa osobne celodenne a vhodne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov,
4. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b), je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá dávku v nezamestnanosti,
5. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) a, ktorá dosiahla dôchodkový vek a nevznikol jej nárok na dôchodok,
6. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) a je invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok,
7. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) a nie je poistencom štátu podľa § 11 ods. 7,
8. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) a je nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a).

Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že jednou zo základných podmienok nezaopatrenosti podľa slovenských právnych predpisov je, že posudzovaná osoba - nezaopatrené dieťa/manžel/manželka nevykonávajú žiadnu takú zárobkovú činnosť, ktorá by mala vplyv na uplatniteľné právne predpisy posudzovanej osoby. Za zárobkovú činnosť sa považuje vykonávanie samostatne zárobkovej činnosti, práca na riadny pracovný pomer, dohoda o pracovnej činnosti , dohoda o vykonaní práce, vrátane dohody o brigádnickej práci študenta.

Čo znamená, ak je osoba posúdená ako nezaopatrený rodinný príslušník?

Ak je osoba inštitúciou v štáte bydliska (zdravotnou poisťovňou v štáte bydliska) posúdená v zmysle národnej legislatívy v štáte bydliska, ako nezaopatrený rodinný príslušník, znamená to, že táto osoba si odvodzuje právo na vecné dávky (čerpanie zdravotnej starostlivosti) od osoby, od ktorej je závislá. Uvedené znamená (v oblasti zdravotného poistenia), že osoba – nezaopatrený rodinný príslušník je primárne zdravotne poistená v štáte poistenia osoby, od ktorej je závislá.

Rodinný príslušník má bydlisko na Slovensku

Ak má posudzovaná osoba bydlisko na území Slovenskej republiky a nachádza sa v cezhraničnej situácii, to znamená manžel/manželka/otec/matka tejto osoby, podlieha na základe výkonu ekonomickej aktivity (zamestnanie, SZČO, prípadne aj dôchodca) právnym predpisom iného členského štátu EÚ, EHP, Švajčiarska alebo Spojeného kráľovstva, a zároveň je niektorou z osôb v bodoch 1 – 8 vyššie spomenutých, je táto osoba slovenskou zdravotnou poisťovňou posúdená, ako nezaopatrený rodinný príslušník.

Som nezaopatrený rodinný príslušník s bydliskom na Slovensku

Osoba, ktorá bola posúdená, ako nezaopatrený rodinný príslušník manžela/manželky/otca/matky, v zmysle §3 ods.2 písm. d) zákona o zdravotnom poistení, nie je verejne zdravotne poistená na území Slovenskej republiky, nakoľko si odvodzuje právo na vecné dávky od manžela/manželky/otca/matky, to jest od osoby od ktorej je závislá, a to v štáte, ktorého právnym predpisom táto osoba – manžel/manželka/otec/matka v šetrenom období podlieha.

Ako sme spomenuli vyššie, uvedené sa uplatňuje vtedy a len vtedy, ak šetrená závislá osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky a zároveň sa nachádza v takzvanej cezhraničnej situácii.  

Príklad:

Rodinu Horváthovcov tvorí otec Roman, mama Viera a dve deti Tomáš  a Peter. Horváthovci majú bydlisko v Banskej Bystrici.

Otec Roman sa zamestná v Maďarsku. Nakoľko prácu vykonáva len v Maďarsku, podlieha maďarským právnym predpisom a poistenie na území Slovenskej republiky mu zaniká.

Mama Viera je toho času poistencom štátu, pretože poberá rodičovský príspevok na syna Tomáša a Peter navštevuje miestnu základnú školu.

Mama Viera – je osobou podľa §3 ods.2 písm. d) zákona o zdravotnom poistení, konkrétne podľa bodu 2. manžel alebo manželka, ktorá je poberateľom rodičovského príspevku.

Deti Tomáš a Peter – sú osobami podľa §3 ods.2 písm. d) o zdravotnom poistení, konkrétne podľa bodu 1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a).

Všetci 4 Horváthovci majú povinnosť, v zmysle §23 ods.1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade na tlačive odhláška poistenca, prípadne oznámenie poistenca/platiteľa. Za maloleté deti oznamuje tieto skutočnosti zákonný zástupca.

Verejné zdravotné poistenie tejto rodine zanikne dátumom, od kedy sa na manžela/otca Romana vzťahujú maďarské právne predpisy, to jest od dátumu, od kedy vykonáva činnosť zamestnanca v Maďarsku.

Upozornenie:

Nezaopatreným rodinným príslušníkom, v zmysle zákona o zdravotnom poistení,  sú, okrem nezaopatrených detí, len osoby manžel – manželka. Ak rodinu tvoria nezosobášení partneri, zdravotná poisťovňa vykoná posúdenie celej rodiny, avšak nezosobášení partneri nie sú navzájom od seba závislí.

Príklad:

Rodinu tvoria otec Ján Kováč, mama Zuzana Nagyová, deti Tomáš a Peter. Rodina má bydlisko v Banskej Bystrici. Ján a Zuzana nie sú manželia.

Otec Ján sa zamestná v Českej republike. Nakoľko prácu vykonáva len Českej republike, podlieha českým právnym predpisom. Mama Zuzana je toho času poistencom štátu, pretože je evidovaná na úrade práce, avšak bez nároku na dávku v nezamestnanosti.

Deti Tomáš a Peter navštevujú miestnu základnú školu.

Mama Zuzana - nie je nezaopatreným rodinným príslušníkom partnera Jána, nakoľko nie sú manželia, nie je teda osobou podľa §3 ods.2 písm. c).

Deti Tomáš a Peter – sú nezaopatrenými rodinnými príslušníkmi otca Jána, konkrétne podľa bodu  1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a).

Otec Ján a deti Tomáš a Peter nie sú verejne zdravotne poistení na území Slovenskej republiky, nakoľko podliehajú českým právnym predpisom. Majú povinnosť, v zmysle §23 ods.1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade na tlačive odhláška poistenca, prípadne oznámenie poistenca/platiteľa. Za maloleté deti oznamuje tieto skutočnosti zákonný zástupca.

Verejné zdravotné poistenie týmto trom zanikne dátumom, od kedy sa na otca Jána vzťahujú české právne predpisy, to jest od dátumu od kedy vykonáva činnosť zamestnanca v Českej republike.

Aký je postup, ak jeden z rodičov pracuje v štáte bydliska?

Ak je situácia rodiny taká, že jeden rodič podlieha právnym predpisom iného členského štátu EU, EHP, Švajčiarska alebo Spojeného kráľovstva, ako je štát bydliska dieťaťa a druhý rodič  pracuje v štáte bydliska dieťaťa, potom v zmysle čl.32(2) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia si dieťa odvodzuje právo na vecné dávky od toho rodiča, respektíve osoby, ktorá sa o dieťa stará, ktorá v štáte bydliska dieťaťa vykonáva činnosť, ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v uvedenom členskom štáte, alebo poberá dôchodok od tohto členského štátu na základe činnosti ako zamestnanec osoba alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

Ak uvedené aplikujeme na prípad rodiny Jána a Zuzany, tak ak by Zuzana na území Slovenskej republiky vykonávala činnosť zamestnanca, potom by deti Tomáš a Peter boli nezaopatrenými rodinnými príslušníkmi mamy Zuzany a ostali by verejne zdravotne poistení na území Slovenskej republiky.

Čo v prípade, ak sú rodinní príslušníci posúdení ako nezaopatrení rodinní príslušníci a verejné zdravotné poistenie im na území Slovenskej republiky zanikne?

Ak sú osoby posúdené ako nezaopatrení rodinní príslušníci, odvodzujú si právo na vecné dávky od osoby -   manžel/manželka/otec/matka, ktorá z dôvodu výkonu činnosti, ako zamestnanec, SZČO alebo z dôvodu poberania dôchodku z daného členského štátu, podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. V prvom rade je nevyhnutné riešiť vstup do systému zdravotného poistenia dotknutého štátu pre všetky osoby. Je treba mať na pamäti rôzne podmienky vstupu do systémov zdravotného poistenia v jednotlivých štátoch, tie nemusia byť rovnaké, ako máme na území Slovenskej republiky. Tie je potrebné akceptovať v plnom rozsahu.

Upozornenie:

Neexistencia možnosti vstupu do systému verejného zdravotného poistenia v štáte, ktorého právne predpisy sa uplatňujú, neznamená nárok na zotrvanie v systéme verejného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky. Pred odchodom do zahraničia (členské štát  EÚ, EHP, Švajčiarsko alebo Spojené kráľovstvo) si overte podmienky pre vstup do systému verejného zdravotného poistenia v danej krajine pre seba, aj pre rodinných príslušníkov.

V prípade, že ste verejne zdravotne poistený/í v štáte, ktorého právne predpisy sa uplatňujú, teda v štáte, kde manžel/manželka/otec/matka vykonáva činnosť zamestnanca, SZČO, alebo odtiaľ poberá dôchodok, pričom vaše skutočné bydlisko sa nachádza na území Slovenskej republiky, požiadajte svoju zahraničnú zdravotnú poisťovňu o vydanie prenosného dokumentu S1.

Nezaopatrenosť posudzujú slovenské zdravotné poisťovne aj pri osobách, ktorých manžel/manželka/otec/matka majú bydlisko v inom členskom štáte EÚ, EHP, Švajčiarsko alebo Spojené kráľovstvo, ako má posudzovaná osoba bydlisko na území Slovenskej republiky.

Viac príkladov posúdenia situácie rodinných príslušníkov. 

Nezaopatrené deti študujúce v inom členskom štáte EÚ, EHP, Švajčiarsko alebo Spojené kráľovstvo

Nezaopatrené deti s bydliskom na Slovensku, ktoré študujú v inom členskom štáte EÚ, EHP, Švajčiarsko alebo Spojené kráľovstvo, podliehajú slovenským právnym predpisom v zmysle čl.11(3)e Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Uvedené sa aplikuje v prípade, ak toto nezaopatrené dieťa nepodlieha právnym predpisom iného členského štátu EÚ, EHP, Švajčiarsko alebo Spojené kráľovstvo z dôvodov vyššie popísaných – nezaopatrený rodinný príslušník osoby podliehajúcej právnym predpisom iného členského štátu EÚ, EHP, Švajčiarsko alebo Spojené kráľovstvo.

Zdravotná starostlivosť v štáte štúdia

Vo všeobecnosti platí, že študenti, ktorí študujú v inom členskom štáte EÚ, EHP, Švajčiarsko alebo Spojené kráľovstvo, sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti preukazujú európskym preukazom zdravotného poistenia, pretože ich prítomnosť v tomto členskom štáte sa považuje len za pobyt.

Pobyt je charakterizovaný dočasným charakterom a úmyslom osoby vrátiť sa späť do miesta bydliska, hneď po dosiahnutí účelu pobytu v inom štáte. „Pobyt“ teda vyžaduje fyzickú prítomnosť dotknutej osoby mimo zvyčajného miesta bydliska.

V akom prípade vydá VšZP PD S1 pre študenta?

VšZP vydá PD S1 aj nezaopatrenému dieťaťu – študentovi študujúcemu v inom členskom štáte EÚ, EHP, Švajčiarsko alebo Spojené kráľovstvo len za predpokladu, že jeho skutočné bydlisko – to jest miesto, kde sa zvyčajne zdržiava, kde- žije, kde má centrum finančných, rodinných a sociálnych väzieb, sa nachádza v uvedenom štáte.

Podmienky:

1. Existuje ekonomicky aktívny rodič/zákonný zástupca (zamestnanec/SZČO/dôchodca) poistený vo VšZP.
2. Žiadajúca osoba je nezaopatreným dieťaťom v zmysle §11 ods.7 písm. a).
3. Žiadajúca osoba vie predložiť oficiálny registrovaný pobyt v štáte bydliska.
4. Žiadajúca osoba vie predložiť doklad preukazujúci formu bývania (bývanie v nájme, vlastná nehnuteľnosť...). Bývanie na internátoch nie je možné považovať za bydlisko.
5. Žiadajúca osoba vie preukázať finančnú nezávislosť od rodičov/zákonných zástupcov (finančné štipendium, vlastný zárobok z pracovnej činnosti – pozor na uplatniteľné právne predpisy a pod.).

Existenciu skutočného bydliska v dotknutom štáte vie najlepšie posúdiť inštitúcia v štáte bydliska, to jest zahraničná zdravotná poisťovňa v štáte bydliska. VšZP má právo požiadať túto zahraničnú inštitúciu, ktorú určí osoba žiadajúca PD S1, o posúdenie skutočného bydliska na ich území. Z uvedeného dôvodu VšZP preferuje žiadosť o vydanie PD S1 zaslanú priamo z inštitúcie v štáte bydliska, preto odporúčame týmto študentom, najskôr navštíviť zahraničnú inštitúciu za účelom posúdenia skutočného bydliska v dotknutom štáte.