Cushingov syndróm a jeho príznaky: Keď priberanie nesúvisí len so životným štýlom

Pri Cushingovom syndróme nejde len o číslo na váhe. Dôležité je najmä to, kde sa tuk ukladá a aké ďalšie zmeny sa objavujú. Typickým vonkajším znakom je napríklad priberanie v oblasti brucha a trupu, okrúhlejšia tvár, úbytok svalov na končatinách či strie na bruchu.

Samotné priberanie však nemusí byť dôvodom na obavy. Cudzingov syndróm je zriedkavé ochorenie a vo väčšine prípadov má zmena hmotnosti oveľa bežnejšie príčiny, ako sú životný štýl, stres, strava či iné zdravotné okolnosti.

Čo je Cushingov syndróm

Cushingov syndróm je ochorenie, pri ktorom sú tkanivá v tele dlhodobo vystavené nadmernému pôsobeniu kortizolu – tzv. stresového hormónu. Vzniká v dôsledku nadmernej tvorby vlastného kortizolu alebo pri dlhodobom užívaní liekov s podobným účinkom.

Kortizol je hormón, ktorý vytvárajú nadobličky a za bežných okolností umožňuje telu zvládať záťaž. Podieľa sa na regulácii krvného tlaku, hladiny cukru v krvi, metabolizmu živín, zápalovej reakcie aj odpovede organizmu na stres. Ak však jeho účinok zostáva dlhodobo zvýšený, môže narušiť fungovanie viacerých orgánov a systémov.

Podľa príčiny rozlišujeme:

• exogénny Cushingov syndróm – vzniká v dôsledku dlhodobého užívania glukokortikoidov, teda liekov s účinkom podobným kortizolu
• endogénny Cushingov syndróm – vzniká vtedy, keď organizmus vytvára nadmerné množstvo vlastného kortizolu

Rozdiel medzi Cushingovým syndrómom a Cushingovou chorobou

Tieto dva pojmy sa často zamieňajú, no v skutočnosti medzi nimi existuje podstatný rozdiel. Cushingov syndróm je spoločné označenie pre všetky stavy, pri ktorých dochádza k nadmernému pôsobeniu kortizolu alebo glukokortikoidov v organizme.

Cushingova choroba je konkrétny typ tohto syndrómu. Najčastejšie ju spôsobuje nezhubný nádor hypofýzy, teda malej žľazy v mozgu, ktorá riadi tvorbu viacerých hormónov. Tento nádor môže vytvárať nadmerné množstvo hormónu ACTH, ktorý stimuluje nadobličky k zvýšenej tvorbe kortizolu.

Ako vyzerá priberanie pri Cushingovom syndróme

Pri bežnom priberaní sa tuk zvyčajne ukladá rovnomernejšie. Pri Cushingovom syndróme však môže dochádzať k charakteristickému rozloženiu telesného tuku:

• priberanie najmä v oblasti brucha a trupu
• okrúhlejšiu a plnšiu tvár
• ukladanie tuku v oblasti krku a medzi ramenami
• relatívne tenké ruky a nohy
• postupný úbytok svalovej hmoty

Pacient môže priberať v páse, zatiaľ čo svaly na stehnách a ramenách slabnú. To môže spôsobovať problémy pri bežných činnostiach, napríklad pri chôdzi po schodoch, vstávaní zo stoličky bez pomoci rúk alebo zdvíhaní ťažkých predmetov.

Ani takéto rozloženie tuku však nemusí znamenať toto ochorenie. Význam má až v spojení s ďalšími telesnými a metabolickými zmenami, pričom správnu diagnózu môže určiť iba lekár.

Príznaky, ktoré si treba všímať

Cushingov syndróm nemá jeden konkrétny príznak, ktorý by sám o sebe spoľahlivo potvrdil diagnózu. Podozrenie zvyšuje najmä kombinácia viacerých typických prejavov, ktoré sa postupne rozvíjajú.

Medzi možné príznaky patria:

• široké fialovo-červené strie na bruchu, bokoch, prsníkoch alebo v podpazuší
• tenká a zraniteľná koža
• ľahká tvorba modrín
• pomalšie hojenie rán
• slabosť svalov stehien a ramien
• vysoký krvný tlak
• zvýšená hladina cukru v krvi, prediabetes alebo cukrovka 2. typu
• zhoršené hodnoty cholesterolu a ďalších tukov v krvi
• rednutie kostí, zlomeniny alebo bolesti chrbta
• únava, podráždenosť, úzkosť alebo depresívna nálada
• problémy so sústredením a pamäťou
• častejšie alebo závažnejšie infekcie

U žien sa môže objaviť nepravidelná alebo vynechávajúca menštruácia a zvýšené ochlpenie. U mužov môže dôjsť k zníženiu sexuálnej túžby, problémom s erekciou alebo zhoršeniu plodnosti.

U detí je dôležitým varovným signálom priberanie spojené so spomalením rastu.

Prečo sa Cushingov syndróm často diagnostikuje neskoro

Únava, priberanie, vysoký krvný tlak, depresívna nálada či zvýšená hladina cukru v krvi patria medzi časté príznaky, ktoré môžu mať množstvo rôznych príčin. Môžu sa objaviť napríklad pri obezite, metabolickom syndróme, cukrovke, depresii alebo syndróme polycystických ovárií.

Príznaky Cushingovho syndrómu preto môžu byť spočiatku pripisované bežnejším ochoreniam alebo samotnému životnému štýlu. Metaanalýza údajov od 5 367 pacientov ukázala, že od prvých príznakov po stanovenie diagnózy uplynulo v priemere 34 mesiacov.

Čo spôsobuje Cushingov syndróm

Na rozdiel od bežného priberania nevzniká Cushingov syndróm v dôsledku nezdravej stravy či nedostatku pohybu. Čo ho teda spôsobuje?

1. Dlhodobé užívanie kortikoidov

Najčastejšou príčinou Cushingovho syndrómu je užívanie glukokortikoidov, ktoré sa často označujú aj ako kortikoidy alebo kortikosteroidy. Nejde pritom len o lieky vo forme tabliet, ale napríklad aj injekcie do kĺbov, inhalátory, nosné spreje, očné kvapky, masti a krémy. Riziko závisí od dávky, dĺžky liečby, spôsobu podania a súčasného užívania iných liekov.

Používajú sa napríklad pri:

• astme a niektorých pľúcnych ochoreniach
• reumatických a autoimunitných ochoreniach
• zápalových ochoreniach čreva
• závažných alergických reakciách
• kožných ochoreniach
• liečbe po transplantácii orgánov

2. Nadmerná tvorba kortizolu v organizme

Endogénny Cushingov syndróm môže byť spôsobený tiež zhubnými a nezhubnými nádormi, ktoré produkujú ACTH – adrenokortikotropný hormón stimulujúci nadobličky k zvýšenej tvorbe kortizolu. Ide napríklad o:

• nádory hypofýzy
• nádory alebo iné ochorenia nadobličky
• nádory mimo hypofýzy

Kedy nečakať a vyhľadať lekára

Samotná nadváha, únava, depresívna nálada či vysoký krvný tlak zvyčajne neznamenajú Cushingov syndróm. Keďže však môžu súvisieť aj s inými zdravotnými problémami, netreba ich dlhodobo prehliadať.

Ak sa tieto prejavy zhoršujú alebo sa objavujú vo vzájomnej kombinácii s ďalšími typickými príznakmi Cushingovho syndrómu, je vhodné poradiť sa s lekárom. Ten rozhodne o potrebe ďalších vyšetrení na základe celkového zdravotného stavu, kombinácie príznakov či užívaných liekov.

Dôvodom navštíviť lekára sú najmä tieto príznaky:

• priberanie na trupe spojené s úbytkom svalov na končatinách
• široké fialové strie a ľahká tvorba modrín
• výrazná svalová slabosť
• osteoporóza alebo zlomenina v neobvykle mladom veku
• vysoký krvný tlak alebo cukrovka, ktoré sa ťažko kontrolujú
• spomalenie rastu dieťaťa pri súčasnom priberaní
• náhodne zistený útvar na nadobličke (na CT alebo ultrazvuku)
• typické telesné zmeny počas užívania glukokortikoidov

Ako prebieha diagnostika a liečba

Diagnostika Cushingovho syndrómu patrí do rúk endokrinológa. Lekár sa zvyčajne najskôr pýta na užívanie glukokortikoidov. Následne pomocou špeciálnych vyšetrení zisťuje, či je v organizme dlhodobo zvýšená hladina kortizolu. Na tento účel sa využíva meranie kortizolu v moči alebo slinách, prípadne dexametazónový supresný test. Ak sa Cushingov syndróm potvrdí, nasledujú ďalšie vyšetrenia, ktoré pomôžu odhaliť jeho príčinu.

Liečba závisí od príčiny ochorenia. Môže zahŕňať úpravu alebo postupné vysadenie glukokortikoidov pod dohľadom lekára, chirurgickú liečbu, lieky znižujúce tvorbu kortizolu alebo rádioterapiu. Súčasťou liečby je aj riešenie komplikácií, ako sú vysoký krvný tlak, cukrovka či rednutie kostí.

Cushingov syndróm spôsobený liekmi

Ak sú príčinou ochorenia glukokortikoidy, lekár môže postupne znižovať ich dávku na najnižšiu účinnú hodnotu alebo zvážiť inú liečbu pôvodného ochorenia. Glukokortikoidy sa však nesmú vysadiť zo dňa na deň, pretože náhle vysadenie môže vyvolať nedostatočnosť nadobličiek a v závažnom prípade aj život ohrozujúcu adrenálnu krízu.

Operácia nádoru

Pri endogénnom Cushingovom syndróme je prvou možnosťou spravidla odstránenie nádoru, ak je operácia uskutočniteľná a môže upraviť nadmernú tvorbu kortizolu. Pri Cushingovej chorobe sa nádor hypofýzy najčastejšie odstraňuje operáciou cez nos. Pri nádore nadobličky sa operuje postihnutá nadoblička.

Ďalšie možnosti liečby

Ak však operácia nie je možná, nebola úspešná alebo sa ochorenie vráti, možno zvážiť:

• opakovanú operáciu
• lieky znižujúce tvorbu kortizolu
• lieky pôsobiace na nádor hypofýzy
• lieky blokujúce účinok kortizolu
• rádioterapiu hypofýzy
• odstránenie oboch nadobličiek vo vybraných závažných prípadoch

Výber liečby vždy závisí od príčiny a závažnosti ochorenia, pridružených diagnóz, predchádzajúcej liečby a rizika nežiaducich účinkov. Starostlivosť má viesť skúsený multidisciplinárny tím.

Liečba zdravotných komplikácií

Súčasťou liečby je aj kontrola a liečba pridružených zdravotných komplikácií, ako sú vysoký krvný tlak, cukrovka, poruchy metabolizmu tukov, osteoporóza, infekcie, psychické ťažkosti a riziko vzniku krvných zrazenín.

Po úspešnej operácii môže byť určitý čas potrebné dopĺňať glukokortikoidy, kým sa obnoví prirodzená tvorba kortizolu v organizme. Obnovenie svalovej sily, úprava telesnej hmotnosti a zlepšenie stavu kostí môžu trvať niekoľko mesiacov až rokov.

Pri Cushingovej chorobe je zároveň potrebné dlhodobé, často celoživotné sledovanie endokrinológom, pretože ochorenie sa môže vrátiť aj mnoho rokov po úspešnej operácii.

Prečo je včasná liečba dôležitá

Neliečený nadbytok kortizolu môže zvyšovať riziko srdcového infarktu a cievnej mozgovej príhody, vzniku krvných zrazenín v nohách alebo pľúcach, vysokého krvného tlaku, cukrovky 2. typu, závažných infekcií, úbytku kostnej hmoty a zlomenín, ako aj depresie a porúch sústredenia.

Kohortová štúdia zahŕňajúca 609 pacientov s endogénnym Cushingovým syndrómom potvrdila vyššie dlhodobé riziko úmrtia v porovnaní s podobnou skupinou ľudí bez tohto ochorenia. Pacienti, u ktorých sa nepodarilo dosiahnuť remisiu do dvoch rokov od diagnózy, mali vyššie dlhodobé riziko úmrtia ako pacienti, ktorí remisiu dosiahli.

Záver

Ak ste v tomto článku spoznali niektoré zo svojich príznakov, neznamená to automaticky, že máte Cushingov syndróm. Spozornieť by ste však mali vtedy, ak sa objaví kombinácia niektorých typických prejavov a vaše ťažkosti sa postupne zhoršujú.

V prípade podozrenia sa obráťte sa na svojho všeobecného lekára, ktorý zhodnotí príznaky, užívané lieky a v prípade potreby odporučí ďalšie vyšetrenia. Ak užívate glukokortikoidy, nikdy ich svojvoľne nevysádzajte ani neupravujte dávku bez dohody s ošetrujúcim lekárom.

Zdroje:

• National Institute of Diabetes and Digestive and Kidney Diseases: Cushing's Syndrome
• Endocrine Society: The Diagnosis of Cushing's Syndrome – Clinical Practice Guideline
• Endocrine Society: Treatment of Cushing's Syndrome – Clinical Practice Guideline
• European Society of Endocrinology a Endocrine Society: Diagnosis and Therapy of Glucocorticoid-Induced Adrenal Insufficiency, 2024
• Pituitary Society: Consensus on Diagnosis and Management of Cushing's Disease
• Rubinstein a kol.: Time to Diagnosis in Cushing's Syndrome – Systematic Review and Meta-analysis
• Akirov a kol.: Mortality in Cushing's Syndrome: Declining Over 2 Decades but Remaining Higher Than the General Population, 2025