S diabetom žije viac ako štvrť milióna poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, nenápadne môže poškodzovať oči, nervy aj obličky

S diagnózou diabetes mellitus 1. a 2. typu žije viac ako štvrť milióna poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Toto ochorenie pritom nie je len otázkou zvýšenej hladiny cukru v krvi. U niektorých ľudí vedie k rôznym komplikáciám, ktoré im sťažujú každodenný život. Poškodenie nervov sa môže prejaviť napríklad mravčením, pálením či stratou citlivosti v dolných končatinách. Zmeny na očnej sietnici či poškodenie obličiek si človek spočiatku nemusí všimnúť. Najväčšia zdravotná poisťovňa na to upozorňuje pri príležitosti Svetového dňa diabetu, ktorý každoročne pripadá na 14. novembra.

Diabetes mellitus, známy aj ako cukrovka, je chronické ochorenie. Hladina cukru v krvi pri ňom stúpa, pretože telo tvorí príliš málo inzulínu alebo ho nedokáže účinne využiť. Dlhodobo zvýšená hladina cukru môže potom poškodzovať cievy aj nervy.

V roku 2025 evidovala najväčšia zdravotná poisťovňa diabetes u viac ako 252 000 poistencov, z toho viac ako 244 000 z nich malo diabetes 2. typu. Táto forma sa najčastejšie rozvíja v dospelosti a človek o nej nemusí celé roky vedieť. Prvým signálom ochorenia tak môže byť zvýšená hladina cukru v krvi zistená pri preventívnej prehliadke u všeobecného lekára. Medzi rizikové faktory patria nadváha či obezita, nedostatok pohybu aj výskyt tohto ochorenia v rodine.

Diabetes 1. typu sa naopak často prejaví už v detstve alebo počas dospievania, hoci vzniknúť môže v každom veku. Jeho príznaky zvyčajne nastupujú rýchlejšie a človek potrebuje inzulín každý deň.

„Medzi našimi poistencami sú takí, ktorí s ochorením diabetes mellitus žijú desiatky rokov. Každoročne k nim pribúdajú tisíce ďalších, ktorí si túto diagnózu vypočujú prvýkrát. Ako najväčšia zdravotná poisťovňa chceme, aby sa na nás mohli spoľahnúť od začiatku liečby aj neskôr, ak sa pridajú komplikácie a potrebujú starostlivosť ďalšieho odborníka,“ uviedol predseda predstavenstva a generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových.

Vlani zaznamenala VšZP diabetes prvýkrát u vyše 21 500 poistencov, z toho približne 19 000 malo diabetes 2. typu. V prvom polroku 2026 ju malo prvýkrát diagnostikovanú 11 300 ľudí, pričom u väčšiny (viac ako 10 000) išlo opäť o diabetes 2. typu.  

Z regionálneho pohľadu žije najviac poistencov s diabetom v Žilinskom kraji, kde ich bolo v minulom roku takmer 39 000. Nasledovali Prešovský kraj s približne 36 500 a Bratislavský kraj s vyše 33 000 poistencami. Najmenší výskyt tohto ochorenia bol v Banskobystrickom kraji, kde išlo približne o 27 000 poistencov.

Prvé zmeny nemusia byť nápadné

Poškodenie nervov pri diabete sa môže prejaviť mravčením či pálením v dolných končatinách, ale aj postupnou stratou citlivosti. Zdravotná poisťovňa evidovala vlani nervové komplikácie u takmer 70 000 poistencov a postihnutie periférnych ciev u takmer 16 000. Ak ochorenie ciev obmedzí prívod krvi do chodidiel, aj drobné rany sa hoja ťažšie. Horšie prekrvenie aj strata citlivosti zvyšujú riziko diabetickej nohy. Diagnózy, ktoré s ňou súvisia, zaznamenala zdravotná poisťovňa u vyše 70 000 poistencov.

Pri očiach a obličkách prvé zmeny často odhalí až vyšetrenie. Očný lekár dokáže zachytiť zmeny na sietnici ešte skôr, ako sa pacientovi zhorší zrak. Na začínajúce poškodenia obličiek zas môžu upozorniť výsledky vyšetrenia krvi a moču. Očné komplikácie zaznamenala zdravotná poisťovňa vlani u vyše 28 000 poistencov, ťažkosti s obličkami malo približne  15 000.

Od liekov až po senzory

Na zdravotnú starostlivosť súvisiacu s diabetom vynaložila VšZP vlani celkovo 143,2 milióna eur. Lieky na diabetes užívalo vyše 208 000 poistencov, z ktorých sa viac ako 56 000 liečilo inzulínom.

Diabetici majú z verejného zdravotného poistenia hradených viac ako 200 rôznych zdravotníckych pomôcok, ktoré im napomáhajú lepšie zvládať ich ochorenie. V zmysle indikácie ošetrujúceho lekára môžu využívať napríklad inzulínové pero, ktoré slúži na podanie inzulínu, alebo glukomer na kontrolu hladiny cukru v krvi.

Detskí aj dospelí poistenci, ktorí majú nárok aj na čiastočnú úhradu glukózového senzora, môžu navyše v rámci Peňaženky zdravia MAXI požiadať aj o príspevok až 100 eur ročne na doplatky za senzory pre diabetikov 1. typu a rizikovú skupinu diabetikov. Senzor musí predpísať zmluvný lekár a poistenec si ho vyzdvihne v lekárni. Žiadosť spolu s dokladom o zaplatení môže podať cez mobilnú aplikáciu VšZP do 60 dní od úhrady doplatku. Podmienkou vyplatenia príspevku je aj absolvovanie príslušných preventívnych prehliadok.