Hodnoty cholesterolu: Aká je norma LDL, HDL a celkového cholesterolu?

Cholesterol je pre organizmus potrebný, no jeho zvýšené hodnoty môžu postupne zvyšovať riziko ochorení srdca a ciev. Dôležité pritom nie je sledovať iba celkový cholesterol. Oveľa viac môže napovedať LDL cholesterol, HDL cholesterol, non-HDL cholesterol a triglyceridy. Pozrite sa, ako výsledky čítať a kedy už treba spozornieť.

Prečo nestačí sledovať iba celkový cholesterol?

Celkový cholesterol je súhrnná hodnota. Nehovorí však presne, aká časť pripadá na LDL, HDL a ďalšie častice prenášajúce cholesterol.

Dvaja ľudia s podobným celkovým cholesterolom preto nemusia mať rovnaké kardiovaskulárne riziko.

Pri hodnotení výsledkov sa dnes preto sleduje celý lipidový profil, ktorý môže zahŕňať:

• celkový cholesterol,
• LDL cholesterol,
• HDL cholesterol,
• non-HDL cholesterol,
• triglyceridy.

Hodnoty cholesterolu v krvi: Tabuľka pre základnú orientáciu

Pri bežnom lipidovom profile sa zisťuje viacero parametrov. Za orientačné hodnoty pre človeka bez známeho vysokého kardiovaskulárneho rizika sa používajú približne tieto hranice:

Čo je LDL cholesterol a prečo sa označuje ako zlý?

LDL, z anglického low-density lipoprotein, prenáša cholesterol krvou do tkanív. Pri jeho nadbytku sa častice obsahujúce cholesterol môžu ukladať v stene tepien a podieľať sa na vzniku aterosklerózy.

Dlhodobé pôsobenie zvýšeného LDL tak zvyšuje riziko aterosklerotických srdcovo-cievnych ochorení, medzi ktoré patria napríklad infarkt myokardu či ischemická cievna mozgová príhoda. Aktuálne odporúčania ESC/EAS preto označujú LDL cholesterol za hlavný cieľ liečby dyslipidémie.

Čím vyššie je celkové riziko človeka, tým nižšia býva jeho cieľová hodnota LDL.

LDL cholesterol nemá jednu normu pre každého

Hodnota LDL 2,8 mmol/l môže byť pre človeka s nízkym kardiovaskulárnym rizikom prijateľná, zatiaľ čo pre človeka po infarkte by bola výrazne nad cieľovou hodnotou.

Podľa cieľových hodnôt ESC/EAS pre LDL cholesterol sa používajú približne tieto hranice:

Do vyššej rizikovej skupiny môžu patriť napríklad ľudia, ktorí už majú srdcovo-cievne ochorenie, diabetes, niektoré ochorenia obličiek alebo familiárnu hypercholesterolémiu. Konkrétnu rizikovú kategóriu a cieľovú hodnotu preto určuje lekár podľa celkového zdravotného stavu.

Čo znamená dobrý HDL cholesterol?

HDL, teda high-density lipoprotein, pomáha transportovať cholesterol z tkanív späť smerom k pečeni. Preto sa často označuje ako „dobrý cholesterol“.

Pri základnej orientácii sa za priaznivejšie považujú hodnoty nad 1,0 mmol/l u mužov a nad 1,2 mmol/l u žien. HDL však nemožno chápať ako jednoduchý protipól LDL.

Čo je non-HDL cholesterol?

Non-HDL cholesterol získate odpočítaním HDL cholesterolu od celkového cholesterolu. Zahŕňa tak cholesterol prenášaný všetkými potenciálne aterogénnymi lipoproteínmi, nielen LDL.

Európska aterosklerotická spoločnosť ho spolu s celkovým cholesterolom, LDL, HDL a triglyceridmi zaraďuje medzi základné parametre lipidového profilu.

Aj VšZP uvádza, že pri vybraných preventívnych vyšetreniach sa zisťuje celkový cholesterol, HDL, non-HDL, LDL aj triacylglyceroly.

Ako sa prejavuje zvýšený cholesterol?

Zvýšený cholesterol je zákerný najmä tým, že sa dlhý čas nemusí prejavovať vôbec nijako. Človek sa môže cítiť úplne zdravo, hoci má LDL cholesterol dlhodobo nad odporúčanou hodnotou. Práve preto sa vysoký cholesterol často odhalí až pri preventívnom odbere krvi.

Pri výrazne zvýšených hodnotách, najmä ak ide o familiárnu hypercholesterolémiu, sa môžu objaviť aj viditeľné prejavy. Patria medzi ne napríklad:

• žltkasté tukové usadeniny okolo očí,
• tukové uzlíky v oblasti šliach,
• sivobiely prstenec na okraji rohovky v mladšom veku.

Samotný vysoký cholesterol však typické príznaky väčšinou nespôsobuje. Problémom sú najmä jeho dlhodobé dôsledky, pretože zvýšený LDL cholesterol podporuje vznik aterosklerózy a tým zvyšuje riziko infarktu či cievnej mozgovej príhody. Pravidelné preventívne vyšetrenia sú preto dôležité aj vtedy, keď nemáte žiadne ťažkosti.

Ako sa meria cholesterol?

Hodnoty cholesterolu sa zisťujú z krvi pomocou lipidového profilu. Výsledok môže obsahovať celkový cholesterol, LDL, HDL, non-HDL cholesterol a triglyceridy.

Samotný výsledok laboratória však nie je diagnózou. Lekár ho hodnotí spolu s vekom, krvným tlakom, fajčením, diabetom, ochoreniami obličiek, rodinnou anamnézou a prípadnými už existujúcimi srdcovo-cievnymi ochoreniami.

Čo robiť, ak máte zvýšený cholesterol?

V prvom rade nehodnoťte výsledok iba podľa celkového cholesterolu. Pozrite sa najmä na LDL a ostatné parametre lipidového profilu a výsledok preberte so svojím lekárom.

Podľa zdravotného rizika môže odporučiť úpravu životného štýlu, liečbu alebo ich kombináciu. Ak už lieky na cholesterol užívate, dávkovanie ani liečbu nemeňte bez konzultácie s lekárom.

Ak chcete začať pri každodenných návykoch, prečítajte si aj praktický článok VšZP Ako znížiť cholesterol bez liekov: čo jesť a čomu sa vyhnúť. Nájdete v ňom tipy na výber tukov, vlákniny, jedálnička a pohybu.

Cholesterol môže odhaliť preventívna prehliadka

Keďže vysoký cholesterol často nemá príznaky, jeho kontrola patrí k prevencii.

Poistenci majú podľa informácií VšZP nárok na preventívnu prehliadku u všeobecného lekára raz za dva roky. Vyšetrenie celkového cholesterolu, HDL, non-HDL, LDL a triacylglycerolov sa v rámci preventívnej starostlivosti vykonáva u poistencov vo veku 17 alebo 18 rokov a následne u poistencov starších ako 40 rokov.

VšZP zároveň organizuje podujatia Pre zdravie, na ktorých odborníci bezplatne merajú okrem tlaku a pulzu aj cholesterol a vysvetľujú namerané hodnoty.

Neviete, aké máte hodnoty cholesterolu? Začnite prevenciou. Skontrolujte si termín preventívnej prehliadky alebo si pozrite, kde sa najbližšie koná podujatie VšZP Pre zdravie.