Slováci sa na jeseň zásobia antibiotikami. Nedoužívané lieky každoročne vytvárajú stovky ton odpadu.

17.11.2025

Počas chladnejších mesiacov v súvislosti s akútnymi respiračnými ochoreniami rastie spotreba antibiotík. Tisíce poistencov si nechávajú predpísať tieto lieky aj na vlastnú žiadosť, bez naviazania na existujúcu diagnózu, teda s plnou úhradou z vlastných zdrojov. Užívanie antibiotík bez predchádzajúceho vyšetrenia, ako aj nadmerné zásobovanie sa týmito liekmi môže mať negatívne dôsledky nielen na zdravie, ale aj na životné prostredie.

Jesenné mesiace so sebou prinášajú vyššiu spotrebu antibiotík, čo súvisí so zvýšeným výskytom akútnych respiračných ochorení (ARO) v tomto období. Podľa aktuálnych údajov Úradu verejného zdravotníctva SR v 45. kalendárnom týždni 2025 bolo hlásených  38 111 týchto ochorení, pričom najvyššia chorobnosť bola zaznamenaná v Bratislavskom kraji. Najvyššia vekovo špecifická chorobnosť na ARO bola u detí vo veku 0 až 5 rokov.

Faktom však je, že v septembri a októbri stúpol aj počet receptov na antibiotiká, ktoré si poistenci nechali vystaviť na vlastnú žiadosť. Ide o prípady, kedy predpísanie antibiotík nebolo naviazané na existujúcu diagnózu, teda s plnou úhradou z vlastných zdrojov poistencov. Snaha o takéto zásobenie sa antibiotikami  môže byť spojená s obavou z vyššej chorobnosti v jesennom období a po návrate do kolektívov.                                                                     

Potvrdzujú to aj dáta Všeobecnej zdravotnej poisťovne o liekoch na plnú úhradu, ktorých najvyššia spotreba bola v minulom roku práve počas októbra, kedy si poistenci na vlastnú žiadosť plne uhradili až 24-tisíc balení antibiotík. Tento rok bol zatiaľ najväčší dopyt po týchto liekoch plne hradených poistencami zaznamenaný v septembri, kedy išlo o 19-tisíc balení. Poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne pritom za obdobie od januára do konca septembra 2025 minuli na antibiotiká celkovo 986-tisíc eur, pričom išlo zatiaľ celkovo o 140-tisíc balení týchto liekov, plne hradených poistencami.

V tejto súvislosti je nutné upozorniť, že väčšina infekcií horných dýchacích ciest má  vírusový pôvod a antibiotikami sa nelieči. Efektívnym diagnostickým nástrojom, ktorý pomáha rozlíšiť vírusovú a bakteriálnu infekciu, je CRP test. Na základe výsledkov tohto vyšetrenia môže lekár cielene rozhodnúť o potrebe nasadenia antibiotickej liečby. Pokiaľ je neopodstatnená, antibiotiká strácajú svoju účinnosť a zvyšujú riziko rezistencie baktérií voči týmto dôležitým liekom. Užívanie antibiotík bez predchádzajúceho určenia diagnózy lekárom môže byť zároveň neefektívne a prispievať k vedľajším účinkom.

Vznikajú stovky ton odpadu

Zásobovanie sa liekmi bez predchádzajúcej lekárskej indikácie, teda zaobstarávanie antibiotík „pre istotu“ a následná samoliečba je nebezpečný trend, ktorý môže mať okrem neželaného  dopadu na zdravie aj ďalšie negatívne dôsledky. Nadmerné predpisovanie, nedoužívanie  antibiotík a vytváranie zbytočných zásob liekov zvyšuje pravdepodobnosť, že časť týchto balení skončí ako liekový odpad, či už oficiálne odovzdaný do lekárne alebo vyhodený do komunálneho odpadu.

Na základe údajov zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) slovenské lekárne v roku 2024 zozbierali  približne 291 ton liekového odpadu, pričom už na jar to bolo približne 237 ton a zvyšok sa vyzbieral počas jesene.