K prázdninám patria aj úrazy, takmer polovica zo všetkých sa stane práve v lete

Leto spolu s dovolenkami a prázdninami prináša aj viac pohybu a pobytu vonku, často pod rozpáleným slnkom. Z dát Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) vyplýva, že takmer k polovici najčastejších poranení dochádza v období jún až september. Špecifikom letných mesiacov sú aj tepelné úpaly, ktoré môžu hraničiť až so život ohrozujúcim stavom.  

Podľa údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne medzi najčastejšie úrazy v roku 2025 patrili poranenia zápästia a ruky (viac ako 114 000 poistencov), bedra a stehna (takmer 89 000), členka a nohy (takmer 79 000), hlavy (viac ako 77 000), lakťa a predlaktia (viac ako 42 000) a pleca a ramena (takmer 41 000). Z toho takmer polovica sa týkala obdobia jún až september, pričom tento trend bol v posledných troch rokoch rovnaký.

„Z našich údajov vyplýva, že viac než 42 % najčastejších zranení pripadá práve na letné mesiace. Najviac úrazov aj úpalov pritom za minulý rok evidujeme u dospelých poistencov v produktívnom veku,“ uviedol predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matúš Jurových.  

V posledných troch rokoch pri najčastejších typoch poranení v letných mesiacoch prevládali muži nad ženami v priemere o 11 %. Výnimku tvorili poranenia lakťa a predlaktia, kde v lete v rokoch 2023, 2024 a 2025 mali prevahu ženy (v priemere viac ako 10 200) nad mužmi (približne 9 400). Približne rovnaký počet mužov a žien bol v uvedenom období iba v prípadoch poranení členka a nohy (približne 17 500).

Všeobecná zdravotná poisťovňa eviduje za minulý rok najviac najčastejších úrazov v Žilinskom (viac ako 76 000), v Prešovskom (viac ako 66 000) a v Bratislavskom (takmer 61 000) kraji. Naopak, najmenej ich bolo v Nitrianskom kraji (necelých 40 000), pričom tieto čísla boli podobné aj v rokoch 2023 a 2024. V letných mesiacoch v posledných troch rokoch bolo viac ako 55 % poranení vo vekovej skupine 18 až 65 rokov. Necelú tretinu tvorili seniori a najmenej poranení mali deti a mladiství do 18 rokov, ktorí predstavovali približne 18 % z celkového počtu.

Špecifikom letného obdobia sú úpal a úžeh. Úpal je prehriatie organizmu, ktoré vzniká aj bez priameho slnečného žiarenia. Úžeh je prehriatie organizmu vplyvom slnečného žiarenia. Ako uvádza Úrad verejného zdravotníctva SR, sú rizikové pre každého, najmä však pre deti a starších ľudí, osoby s chronickými ochoreniami (napríklad so srdcovo-cievnymi alebo s diabetes), pre športovcov a pracovníkov vo vonkajšom prostredí, ale aj pre ľudí s nadváhou či nedostatočným príjmom tekutín.

V roku 2025 VšZP evidovala celkovo 153 úpalov, pričom až 91 % pripadalo na mesiace jún až september. Podobne to bolo aj v rokoch 2023 a 2024. Muži pritom tvorili pri tejto diagnóze v priemere viac než 60 % zo všetkých poistencov. Najväčšiu skupinu, viac než polovicu, predstavovali dospelí v produktívnom veku. Deti a mladiství do 18 rokov tvorili približne tretinu a najmenej úpalov mali seniori. Najviac úpalov bolo v minulom roku v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji, najmenej  v Trenčianskom a Bratislavskom kraji.

Pri väčšine úrazov a poranení a tepelných úpalov je osobná návšteva lekára nevyhnutná a vo vážnych prípadoch je potrebné kontaktovať záchrannú zdravotnú službu. Pri ľahších typoch poranení alebo pri potrebe konzultácie môžu poistenci VšZP využiť benefit Dr. Nonstop, ktorý umožňuje  online alebo telefonické spojenie so všeobecným lekárom alebo pediatrom, čo môže byť užitočné najmä počas dovoleniek. Od 1. júna pribudla možnosť prekonzultovať zdravotný problém aj s vybranými špecialistami, vrátane ortopéda či neurológa.

V prípade poranení alebo iných zdravotných problémov, ktoré vyžadujú užívanie liekov na lekársky predpis, môžu detskí poistenci VšZP a ich rodičia čerpať na doplatky za lieky a dietetické potraviny až 450 eur ročne. Deťom, ktoré nemajú možnosť čerpať tieto príspevky v rámci skupiny v Peňaženke zdravia, VšZP prispeje až do výšky 100 eur ročne. Dospelí môžu čerpať 20 eur ročne na doplatky za kategorizované lieky.