Ročne sa u nás narodí 400 detí s vrodenou chybou srdca

Čím skôr sa o nej vie, tým lepšie sú vyhliadky na úspešnú liečbu

Na vrodené chyby srdca sa vlani liečilo vyše 11-tisíc detských poistencov VšZP. Ročne sa na Slovensku narodí v priemere 400 detí s touto diagnózou a až polovica z nich sa pre oneskorenú diagnostiku ocitne v ohrození života. Tomu sa však dá predísť, a to vyšetrením srdiečka bábätka počas morfologického skríningu v 22. týždni tehotenstva.

V roku 2021 sa na rôzne choroby srdca liečilo 18 213 poistencov VšZP do 18 rokov. „Z toho bolo o 8,7  % viac chlapcov ako dievčat. Najviac liečených detí v minulom roku je v skupine 13 -18 rokov, viac ako jedna tretina (6 858), nasledujú poistenci do 6 rokov (5 232). V skupine novorodencov do 1 roka sme evidovali 1 278 pacientov. Podiel detí chorých na srdce dlhodobo predstavuje okolo 4 % na celkovom počte detských poistencov,“ upresňuje manažérka komunikácie VšZP Eva Peterová.

Na vrodené chyby srdca sa vlani liečilo vyše 11-tisíc detí. Najčastejšie išlo o vrodenú chybu srdcových priehradiek, druhou najpočetnejšou diagnózou boli vrodené chyby aortálnej a mitrálnej chlopne. Z celkového počtu len v 35 %  prípadoch je vrodená chyba srdca diagnostikovaná v prenatálnom štádiu. U ostatných detí sa odhalí až po narodení, čím sa zvyšuje riziko zlyhania orgánov, vzniku ďalších zdravotných ťažkostí v budúcnosti aj riziko zbytočných úmrtí.  Pre porovnanie, v Českej republike je až  80 % prípadov vrodených chorôb srdca odhalených ešte počas tehotenstva, vo svete 80 – 95 % prípadov.

„Ak sa vrodená choroba srdca odhalí až po narodení, stáva sa, že bábätko k nám príde v ťažkom stave. Napríklad v prípade komplexnej vrodenej srdcovej chyby môže dieťa krátko po pôrode podstúpiť epizódu nedokrvenia, dôsledkom čoho často dochádza k zlyhaniu niektorých orgánov. Detičky v tomto stave zvyčajne musíme dať na dýchací prístroj a riešiť najprv to, čo zlyhalo, následkom čoho má dieťatko ťažší predoperačný aj pooperačný priebeh. Nielenže sa tak predĺži jeho hospitalizácia, môže to ohroziť aj neurologický vývoj dieťaťa či niektoré orgány, s ktorými môže mať problém aj v budúcnosti. To sú tie ťažké prípady, ktoré nemali urobenú prenatálnu diagnostiku srdiečka. Každý rok sa vyskytnú aj prípady, keď už takému bábätku nevieme pomôcť práve preto, že sa o jeho vrodenej chybe nevedelo pred pôrodom a k nám príde už neskoro,“ konštatuje primár Kardiochirurgického oddelenia Detského kardiocentra pracoviska NÚSCH v Bratislave MUDr. Matej Nosáľ.

Je preto dôležité, aby sa zvyšovalo povedomie rodičov a mamičiek o tomto vyšetrení, ktoré by sa malo spraviť v rámci morfologického ultrazvuku približne v 22. týždni tehotenstva. „Dá sa uskutočniť aj skôr, medzi 11. - 13. týždňom gravidity, a to s veľmi dobrým výsledkom skúseného prenatálneho diagnostika, ktorý už vtedy vie posúdiť fungovanie srdca a dokáže odhaliť vrodenú chybu srdca. Vyšetrenie v tomto skorom štádiu tehotenstva je určené najmä v prípadoch rodinnej anamnézy, robí sa mamičkám, ktoré majú napríklad metabolické ochorenie, cukrovku alebo mali rizikové tehotenstvo. Štandardne sa však vykonáva v 22. týždni, v rámci morfologického ultrazvuku, kedy sa plod meria a detailne sa sleduje jeho vývoj,“ dodáva MUDr. Nosáľ.

Príčiny vrodených chýb srdca sú multifaktoriálne. Dá sa povedať, že každá chyba má aj genetickú príčinu, ktorá je však väčšinou ťažko odhaliteľná. Významné sú aj príčiny prostredia – životospráva, faktory životného prostredia, príčiny zo strany matky – metabolické a systémové ochorenia. Získané choroby srdca môžu byť geneticky podmienené, ale môže sa pod ne podpísať aj infekcia, napríklad i covidová, ktorá môže spustiť zápal srdcového svalu a spôsobiť výrazné oslabenie srdca.

Za liečbu detí s vrodenými a získanými chorobami srdca VšZP vlani zaplatila necelých 7 mil. EUR. Najnákladnejšie boli práve vrodené chyby srdca (4,8 mil. EUR). V roku 2021 bola najdrahšia liečba 4-mesačného bábätka s diagnózou kardiomyopatia, ktorá si vyžiadala hospitalizáciu s operáciou. Poisťovňa za ňu uhradila 365-tisíc EUR. Minulý rok až 85 % z celkového počtu hospitalizácii bolo práve z dôvodu operácie na vrodenú chorobu srdca.   

Vďaka pokroku medicíny za posledných 50 rokov je väčšina srdcových chýb liečená tak, že deti nemajú žiadne alebo iba minimálne následky. Približne 20 % z nich si časť problémov prenáša do dospelého veku a v budúcnosti potrebuje ďalší operačný výkon. O tejto téme si môžete vypočuť viac v podcaste Všeobecne o zdraví s primárom Kardiochirurgického oddelenia Detského kardiocentra pracoviska NÚSCH v Bratislave MUDr. Matejom Nosáľom. Vypočuť si ho môžete aj na Spotify, Apple Podcast a na Youtube.