Letné horúčavy môžu prebudiť baktérie spôsobujúce vážne infekcie

24.07.2025

V ľudskom tele sa prirodzene nachádzajú niektoré baktérie, ktoré môžu spôsobiť vážne infekcie vrátane angíny. Angína patrí medzi bežné ochorenia najmä v detskom veku, ale nevyhýba sa ani dospelým. Nie každá angína má však bakteriálny pôvod, čomu by mala byť prispôsobená aj vhodná liečba.

„Podľa údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) bolo v roku 2024 predpísaných približne 207-tisíc balení antibiotík na tonzilitídu (angínu), pričom išlo o 133-tisíc poistencov. Tento počet predstavoval 8 % zo všetkých predpísaných balení antibiotík v danom roku,“ vysvetľuje predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matúš Jurových. Najviac antibiotík na liečbu angíny bolo predpísaných v zimných mesiacoch: v januári 23 000 balení, vo februári 20 000 a v decembri 19 000 balení. Naopak, v lete bol zaznamenaný najnižší počet – 11 000 balení.

Letná angína: najviac trápi najmenšie deti

Napriek všeobecnému poklesu predpisovania antibiotík na liečbu angíny v letných mesiacoch, poisťovňa zaznamenala ich vyššiu spotrebu najmä u detí vo veku 0 až 6 rokov. Dôvodom môže byť pobyt v nových kolektívoch, letné tábory, cestovanie či časté striedanie teplôt (napr. klimatizácia a následne pobyt vonku). U najmenších detí sa, navyše, ešte len vyvíja imunitný systém, čo náchylnosť na infekcie zvyšuje.

Vysoké teploty vonkajšieho prostredia môžu prebudiť baktérie

Vyššia teplota vzduchu v letnom období je nepriamym rizikovým faktorom šírenia niektorých typov baktérií. Príkladom sú Fusobaktérie, ktoré sa prirodzene vyskytujú v ľudskom tele, predovšetkým v ústnej dutine. Práve teplejšie mesiace vytvárajú lepšie podmienky na šírenie týchto baktérií.

Kedy (ne)potrebujeme antibiotiká?

Angína môže byť spôsobená vírusmi aj baktériami. Kým pri bakteriálnom pôvode (napr. streptokok skupiny A) sú antibiotiká opodstatnené, pri vírusovej infekcii (rhinovírusy, adenovírusy, koronavírusy) sú neúčinné a liečba má byť len symptomatická. Nesprávna liečba môže prispieť k rozvoju antibiotickej rezistencie, čo môže znamenať, že tieto dôležité lieky nezaberú vtedy, keď ich pacient bude skutočne potrebovať.

„Z dát VšZP vyplýva, že 72 % poistencov s diagnostikovanou angínou dostalo od praktického lekára antibiotiká. Tento podiel je vysoký vzhľadom na to, že podľa odborníkov je najčastejšou príčinou vírus a antibiotiká môžu v tomto prípade neúčinné. Rozlíšenie medzi vírusovým a bakteriálnym pôvodom je kľúčové pre správnu liečbu,“ upresňuje členka predstavenstva VšZP Denisa Slivková. Pomôcť môžu CRP testy a mikrobiologické vyšetrenie.

Najčastejšie predpisovanými antibiotikami boli

• betalaktámové antibiotiká, penicilíny - 40 %,
• iné betalaktámové antibiotiká - 39 %,
• makrolidy, linkozamidy a streptogramíny - 20 %.

Zmrzlina angínu nespôsobuje

Skutočnosť, že konzumácia zmrzliny alebo studených nápojov spôsobuje angínu, je mýtus. Hoci vplyvom chladu môže byť oslabená imunita, angína je stále ochorenie, ktoré sa šíri kvapôčkovou cestou alebo priamym kontaktom, teda infikovanými predmetmi.

Odporúčania:

• Nepodceňujte diagnostiku – najmä pri opakovaných angínach je vhodné overiť pôvod ochorenia.
• Nežiadajte antibiotiká automaticky – dôverujte odporúčaniam lekára.
• Zvýšiť opatrnosť pri striedaní tepla a chladu.

Dôležitá je prevencia – posilňovanie imunity, hygiena rúk a zodpovedný prístup pri prvých príznakoch ochorenia